Tvôj košík
Close Alternative Icon

Choco Journal

Criollo

Criollo

Kakaovník Criollo (čítaj griojo) sa pestuje sa v stredoamerických a juhoamerických štátoch i vo východnej Ázii. Patrí k vzácnej odrode kakaovníka, ktorá je náročná na pestovanie. Čokolády z bôbov Criolla patria k tým najchutnejším a najdrahším... 

Kde sa tejto odrode darí najviac?

Kakaovník Criollo rodí žlté alebo červené plody s veľmi aromatickými bôbmi. Je náročný na pestovanie a náchylný k chorobám, preto sa často pri výrobe čokolády mieša s inými bôbmi kakaovníka. Táto odroda tvorí len 1 % svetovej produkcie, i keď pred 200 rokmi bolo Criollo prevažujúcou odrodou medzi kakaovníkmi. Jedným z najväčších distribútorov Criolla bol v minulosti ostrov Trinidad a venezuelský polostrov Paria.

Španielsky názov Criollo v preklade znamená „domorodý“ alebo „miestny“. Kakaovník Criollo pochádza z Ekvádora a Venezuely, kde rástol v prirodzenej forme. Najväčšie plantáže sú dodnes vo Venezuele. Kultivuje sa tu niekoľko odrôd: Chuao, Porcelana, Carupano. Pomerne známou odrodou je Porcelana vďaka svojej vyváženej chuti ovocia, veľmi miernej kyslosti a zaujímavým tónom orechov, karamelu a korenia. 

Ako kríženec ForasteraCriolla vznikla odroda Trinitario, ktorá je o niečo odolnejšia a tvorí asi 10 % celosvetovej úrody.

Čokoláda z Criolla

Criollo poskytuje veľmi pestrú dávku chutí cez karamel, orechy, vanilku či tabak a je obľúbené pri výrobe veľmi jemného, no aromatického kakaa a horkej čokolády. Tóny ovocia i korenia sú pre túto odrodu typické. Kakao vyrobené z bôbov Criolla patrí k tým najkvalitnejším a nazýva sa ušľachtilé kakao.

Foto zdroj:

www.cirad.fr

Continue reading

Múzeá čokolády

Múzeá čokolády

Ak ste nadšencom a ochutnávačom čokolády, obohaťte svoje chúťky o fascinujúce informácie z jej histórie. Čokoláda nás sprevádzala od nepamäti a bola súčasťou mnohých historických udalostí. Jej fascinujúce premeny, podoby a chute sa viažu k rôznym príbehom. Ak sa chcete dozvedieť viac a užiť si nielen jej chuť, ale aj dizajn, navštívte s nami významné múzeá čokolády.

Ako sa zrodili čokoládové figúrky

Ak patríte medzi nadšencov čokoládových postavičiek a stihli ste už nakúpiť veľkonočných zajačikov, kohútov či vajíčka vo všetkých farbách, pravdepodobne vás sklamem. Čokoládové postavičky sa začali vyrábať počas 2. svetovej vojny, kedy sa snažili pri výrobe ušetriť čokoládovú hmotu, a tak vznikli duté figúrky. Je však logické, že plné čokoládové figúrky by sme len ťažko „ukúsali“. Formy, do ktorých sa temperovaná čokoládová hmota vlieva, sa skladajú z dvoch polovíc. Do oboch sa naleje čokoláda a z hmoty sa vytlačí vzduch. Po vytiahnutí z formy sa okraje oboch častí figúrky následne nahrejú a čokolády sa spoja do jednej. Doposiaľ sa tieto „čokopostavičky“ tešia veľkej obľube počas sviatkov. Symbolizujú rôzne udalosti, ktoré oslavujeme. Veľkonočný zajačik a vajíčko už v predhistorických údajoch symbolizovali zrodenie, zárodok, plodnosť a nový život, preto sú súčasťou veľkonočných čokoládových balení. Pasia pre oči však častokrát odvádza pozornosť od toho, či naozaj kupujeme čokoládu. Poznáte dôverne ten pocit, že musíte čo najviac a najrýchlejšie nakúpiť, hlavne, aby sa všetci tešili? Napriek tomu, že sa snažíme svojim blízkym prejaviť pozornosť, nechtiac im dávame prekvapenia plné nasýtených mastných tukov. „Sviatočný“ tovar je vždy potrebné robiť masovo, vo veľkom množstve a len raz v roku. Na výrobu mliečnych figúrok sa často nepoužíva kakaové maslo a čokoláda, ale rastlinné tuky zabalené do pekného celofánu, preto si nezabudnite pri najnovšom veľkonočnom nákupe prečítať zloženie.

Čoko-múzeá, ktoré musíte vidieť

Pokiaľ chcete ochutnať poctivú čokoládu, dozvedieť sa viac o jej výrobe i histórii, či zažiť pravé čokoládové umenie a vidieť „čokofigúrky“ ľudských rozmerov, navštívte múzeá, ktoré vás prevedú čokoládovým svetom. Mexiko, Španielsko, Rakúsko či Švajčiarsko, nech už sa vyberiete do ktorýchkoľvek končín, vychutnajte si v najvýznamnejších čokoládových múzeách pôžitok z chuti, vône, ale aj krásy čokoládových figúrok. Vytvorili sme pre vás krátky zoznam miest, ktoré by ste mali navštíviť.

Choco-Story Praha

Choco-Story Praha ponúka prehliadky, ktoré sú veľmi komplexne spracované, od histórie čokoládových nápojov Aztékov až po ochutnávky všemožných druhov čokolády s výkladom o ozdravujúcich účinkoch bôbov kakaovníka. Viacej sa môžete tiež dozvedieť o pestovaní kakaovníkov.

Choco-Story Praha je súčasťou siete jedných z najznámejších čokoládových múzeí, ktoré nájdete tiež v Belgicku, Francúzsku a Mexiku. Toto múzeum je veľmi bohaté na históriu čokolády a jej počiatky. Usporadúva tiež špeciálne workshopy, na ktorých si môžete prácu s čokoládou sami vyskúšať.

Muzeum čokolády a marcipánu Tábor

Ak chcete vidieť žiariace detské očká, navštívte s rodinou múzeum čokolády a čokoládovňu v Kutnej Hore, kde uvidíte ozajstné umenie. Za nádhernými obrovskými figurínami, pútavou históriou, mnohými informáciami o českých Orion čokoládach a tvorivými dielničkami nemusíte ísť ďaleko. Prednášky doplnené workshopmi veľmi hravo vysvetlia postup výroby čokolády nielen dospelým, ale aj malým návštevníkom.

SchokoMuseum Wien

Čokomúzeum vo Viedni vás prevedie nielen počiatkami histórie čokolády viažucimi sa k Aztékom a Mayom, ale aj 16. storočím, kedy sa čokoláda stala obľúbeným pokrmom šľachtických dvorov. 2,5 metra vysoké čokoládové postavy môžete vidieť v Golden Room. Súčasťou príbehu Tarzana sa môžete stať v džungli vystavanej z čokolády. Ak chcete zažiť viac zábavy a naučiť svoje deti nové informácie o pravej čokoláde z bôbov kakaovníka, využite interaktívne workshopy a hry.

Schokoladenmuseum Lindt, Cologne

V roku 1993 bolo Hansom Imhoffom otvorené múzeum čokolády v Kolíne nad Rýnom. Múzeum vás v súčasnosti dôkladne prevedie históriu čokolády a tiež spracovaním čokolády od samotného zberu bôbov kakaovníka. Výrobný proces môžete lepšie pochopiť vďaka tomu, že múzeum spracúva a vyrába vlastnú čokoládu. Dokonca si tu môžete dať spraviť čokoládu podľa vlastného návrhu s venovaním či menom. Presklené modely strojov vás prevedú výrobou.

Simón Coll Chocolate Experience, Barcelona

Vďaka audiovizuálnej výstave môžete zažiť zber bôbov na kakaovníkových plantážach a postup spracovania vo výrobných priestoroch. Nádhernú tradičnú výrobu Simón Coll spoznáte v 100 ročnej dielničke. Ak vás lákajú novinky v čokolatierskom remesle, spoznajte najnovšie druhy čokolády Simón Coll a ich spôsob výroby v moderných výrobných linkách. Viac ako 170-ročná rodinná manufaktúra na výrobu bean to bar čokolády, vás prevedie tradičnými i modernými technológiami. Okrem audiovizuálnych výstav sa môžete tešiť aj na ochutnávku.

Museu de la Xocolata, Barcelona

Ak vám učarovalo čokoumenie, určite navštívte Museu De la Xocolata. Čokoládový Asterix, Mickey Mouse i slávny spevák Louis Armstrong... Obrovské čokoládové figuríny i architektonické skvosty ako Sagrada Família môžete zažiť v takejto sladkej podobe. Medzi ôsmimi rôznymi sekciami si každý nájde to svoje.

Choco-Story, Musée du Cacao et du Chocolat, Brussels

Bruselské múzeum čokolády bolo založené v roku 2014 dvomi rodinami, ktoré chceli predovšetkým poskytnúť edukáciu o čokolatierskom remesle, ale aj propagovať kvalitné belgické čokolády. Choco-Story Brusel je súčasťou siete múzeí v Prahe, Paríži i v Uxmale v Mexiku. Poskytuje stále výstavy zamerané na objav bôbov kakaovníka a historické počiatky ich využitia či spracovania. Pod jednou strechou zažijete celý proces výroby čokolády, reálne ukážky a stroje určené na výrobu so zastaralými i modernými technikami, ale aj sekciu s čokoládovými figúrkami, ktorá nadchne umelecké duše. Deti iste potešia ochutnávky. Ak ste milovníkom belgickej čokolády, určite zamierte sem, pretože tu na vás čaká pravá belgická čokoláda.

Choco-Story, The Chocolate Museum, Brugge

Podobne aj v Choco-Story v belgických Bruggách na vás čaká sekcia zameraná na históriu, výrobu i umenie. Nádherné obrovské figuríny viažuce sa k histórii Mayov a Aztékov sú jednou z dominánt tohto múzea. Pre deti i dospelých je tiež možné rezervovať workshopy zamerané na prípravu a modelovanie praliniek i figúrok.

MAISON CAILLER LA CHOCOLATERIE SUISSE, Broc

Výrobca čokolád Francois Louis Cailler začal vyrábať čokolády značky Cailler už v roku 1796. Je najstarším výrobcom čokolády vo Švajčiarsku. Spočiatku pôsobil len v meste Vevey, kde si otvoril obchodík. Značka Cailler neskôr nadviazala spoluprácu s Danielom Peterom, prvým výrobcom mliečnej čokolády a s Kohlerom, výrobcom orieškovej čokolády. Značka Cailler sa začala špecializovať na mliečne čokolády.

Expozícia Cailler v dedinke Broc vás prevedie celou históriou nielen tohto výrobcu, ale aj históriou čokolády všeobecne a ukážkou výroby v moderných výrobných linkách. Dozviete sa viac o zložkách, z ktorých sa čokoláda skladá. Môžete si tiež zarezervovať ateliér, v ktorom prebiehajú workshopy zamerané na tvorbu čokoládových pochúťok.

Cadbury World , Birmingham

V roku 1824 otvoril John Cadbury prvý obchodík s čokoládou, kakaom, kávou a čajom v Londýne a neskôr v roku 1831 sa začal venovať samotnej výrobe čokolády. Známy koncern sa začal rozrastať vďaka novým technikám výroby v roku 1866. V súčasnosti má pobočky po celom svete. Rozprávkovou históriou čokolády vás môže previesť vo svojom zábavnom parku Cadbury World v Birminghame. Zábavnejšiu formu vzdelávania o histórii čokolády nezažijete nikde inde.

Choco-Story Uxmal

Choco-Story Uxmal je síce súčasťou siete, ktorá má pobočky múzeí i v Európe, ale história čokolády je najbohatšia práve v Mexiku, kde sa zrodila. V múzeu čaká na vás šesť sál, kde spoznáte podrobne mayské a aztécke tradície, ceremónie, spracovanie bôbov kakaovníka i keramiku na čokoládový nápoj s mayskými motívmi, ktorá sa dodnes zachovala. Príbeh o Montezumovi a Hernánovi Cortésovi vám priblíži to, ako sa čokoládový nápoj bohov dostal do Európy. Autentické zážitky môžete zažiť tiež na kakaovníkových plantážach v Mexiku.

Medzi významné múzeá a továrne s čokoládou patria tiež: Muzeum čokolády a čokoládovna Kutná Hora, Planète Musée du Chocolat, Biarritz,  L' Atelier de Neuhaus – Galerie, Brussels, Belgian Chocolate Village Museum, Koekelberg, Museo del Cioccolato Alprose, Lugano, Maestrani's Chocolarium, Zürich, Choco-Story, The Chocolate Museum, New York, MUCHO Museo del Chocolate, Mexico City.

Zdroj:

https://chocolate-museum.wien/en/                                    

http://www.simoncoll.com/en/general:Cos/visita#52

https://magazin.travelportal.cz/2015/11/24/muzeum-cokolady-barcelona/

Foto zdroj:

https://chocolate-museum.wien/en/portfolio-item/golden-room-en/

http://www.choco-storymexico.com/uxmal.html#hab

http://www.simoncoll.com/en/general:Cos/visita#52

Continue reading

Iný kraj, iná čokoláda

Iný kraj, iná čokoláda
Mnohé krajiny ovplyvnili súčasné podoby a trendy v čokolatierstve. Niektoré značky si dokázali udržať dlhodobo svoje dobré meno i kvalitu, iné zasa podľahli masovej výrobe a predaju. V dnešnom blogu som sa zamerala na štyri krajiny, ktoré sú z hľadiska histórie čokolády významnými a do dnešného dňa veľmi špecifickými. Mexiko, Španielsko, Belgicko i Švajčiarsko, každá z týchto krajín poskytuje úplne iný čokoládový zážitok.
 

Mexiko

Horúce voňavá čili čokoláda z čerstvých bôbov vymiešaná do hustej peny...“

Reč nie je o žiadnej vychytenej čokoládovni. Za objav bôbov kakaovníka vďačíme vynaliezavosti predkolumbovskej indiánskej národnosti Olmékov. Na dnešnom území Mexika odkiaľ pochádza i vzácna odroda Criollo, už okolo roku 1200 p. n. l. používali kakaové bôby na prípravu horúcej čokolády. Po vymretí tejto civilizácie naďalej rozvíjali tradíciu v pití čokoládového nápoja Mayovia a Aztékovia, pre ktorých čokoláda predstavovala posvätný pokrm bohov. Bola používaná často pri rituálnych obradoch a tiež ako platidlo. Prvé nápoje boli tvorené z bôbov kakaovníka, ktoré sa dali na niekoľko dní do vlhkej zeme, po vyhrabaní sa z nich stiahli osemenia, bôby sa umyli a potom sa dávali pražiť na slnko. Následne sa drvili kameňom a vymiešali s vodou. Keďže nebolo možné vtedy kakaové bôby dôkladne prečistiť a voda sa veľmi rýchlo zakalila, vyriešili to po svojom. Veľmi špecifický bol kakaový prášok vymiešaný s vodou a korením do hustej peny. Tradícia v pití čokolády sa v Mexiku zachovala dodnes.

Receptúru horúceho čokoládového nápoja vylepšovali najmä mnísi, ktorí ho pripravovali s medom. Zaujímavosťou je, že v mexických kláštoroch ako jedni z prvých vyrábali čokoládu v tvare tabuľky, keďže čokoláda bola považovaná za vzácny produkt a bolo nutné dbať na zásoby jedla v kláštore. Ďalším často obľúbeným tvarom čokolády v Mexiku boli okrúhle drobné peniažky, ktoré sa ľahko rozdelili na menšie kúsky na konzumáciu či prípravu nápojov.

V súčasnosti nájdete v Mexiku obrovské množstvo predajcov obľúbenej horúcej čili čokolády. Dedinská mexická kuchyňa je príznačná starobylým spôsobom prípravy čokolády. Na opraženie bôbov sa používa jednoduchá plechová miska s dierkami postavená nad ohnisko. Predstavte si, že mexické gazdiné si bôby pripravujú samy a drvia ich tzv. indiánskym metate. Mlynský kameň stojaci na troch nožičkách, zabezpečuje priestor na rovnomerné rozdrvenie bôbov bez väčšej námahy, vďaka jeho správnemu náklonu.

Žiadne veľké vynálezy a zdravá pochúťka je na svete.

Španielsko

Penový čokoládový nápoj s vanilkou priniesol do Európy španielsky dobyvateľ Hernán Cortés. Počas dobývania Aztéckej ríše, dnešného Mexika, sa ním Cortés posilňoval do bojov. Španieli si receptúru upravili a zjemnili horúci čokoládový nápoj anýzom, cukrom, škoricou či muškátovým orechom. Vyšľahaný sladký šumiaci nápoj je obľúbený dodnes, i keď v modernejšej podobe.

Chrumkavé churros posypané cukrom a ponorené do horúcej zamatovej čokolády, dokonalé španielske spojenie...“

V súčasnosti sú španielske čokolády špecifické najmä využívaním lokálnych, čerstvých, chrumkavých mandlí, lieskových orechov a vlašských orechov. Obrovskú tradíciu v Katalánsku majú turrón čokolády.Začiatkom 19. storočia slávny cukrár Pablo Turrons údajne vynašiel v Barcelone mandľový nugát vytvorený zmesou vajec, medu a cukru. Išlo však o alternatívu chalvy a tureckého medu, ktorý je typickým spojením mandlí, medu a čokolády. Turrón čokolády s chrumkavými orieškami majú v Španielsku svoje popredné miesto na trhu s čokoládami a nemôžu dodnes chýbať na katalánskych štedrovečerných stoloch.

Belgicko

Belgické pralinky začal vyrábať v roku 1912 Jean Neuhaus Jr. Zaradil ich medzi produkty do svojho bruselského obchodu s liekmi, keďže čokoláda sa predávala vtedy najmä na liečebné účely.

Neuhausova mandľová náplň a guľatý tvar... Svetový boom bol na svete.“

V čom, ale spočíva výnimočnosť a kvalita belgických praliniek dnes? Pralinky majú v súčasnosti mnoho príchutí, tvoria často zmes mliečnej, bielej i horkej čokolády a žiaľ, i veľkého množstva rastlinných tukov. Belgicko síce zaviedlo v roku 1894 právnu reguláciu a belgická čokoláda má obsahovať minimálne 35 % kakaa, ale tým nebolo vôbec zabránené využívaniu veľkého podielu rastlinných tukov a výrobe lacných napodobenín. Do dnešného dňa je názov belgická čokoláda využívaný len ako marketingový ťah. Podľa Belgického čokoládového kódexu je údajne belgická čokoláda, čokoláda vyrobená na území Belgicka, čo tiež vôbec nekonkretizuje zloženie čokolády či spôsob výroby. Každopádne určite by sme mali odlišovať belgickú kvalitnú čokoládu, ktorá by mala byť spojením vyššieho podielu kakaa, estetického spracovania a výbornej plnky a lacné napodobeniny, ktoré s pôvodným belgickým výrobcom Neuhausom nemajú nič spoločné. V súčasnosti patrí medzi vychyteného belgického producenta čokolády najmä mesto Bruggy s tromi ,,pralinkárňami,,.

Švajčiarsko

Trojuholníkový tvar a medový nugát s chrumkavými kúskami mandlí...“

Ak myslíte na Toblerone, uhádli ste správne. Už v roku 1908 začal túto čokoládu vyrábať Theodor Tobler s Emilom Baumannom v meste Bern.

Švajčiarsko má veľmi bizarný príbeh o vzniku najjemnejšej čokolády. Príbeh o tom, ako v továrni Rodolpha Lindta zabudol jeden z jeho učňov vypnúť miešaciu nádobu na čokoládu, ktorá po celý víkend išla. Namiesto sklamania však Lindt objavil najjemnejšiu čokoládu, s akou sa doposiaľ stretol. V roku 1879 vznikla jemná a lesklá Lindt, vďaka Rodolphovi Lindtovi, ktorý navrhol konšovací stroj. Nikoho dovtedy nenapadlo, že miešanie čokolády po niekoľko dní a nocí dokáže zázraky.

K veľmi ikonickým čokoládam patria tiež francúzske čokoládové truffles či rakúske Mozartove gule. Francúzske truffles sa vyrábali z čerstvého čokoládového krému a obalovali kakaovým alebo orechovým práškom. V súčasnosti nájdeme mnohé receptúry čokoládových truffles v rôznej kvalite i cenových kategóriách takmer v celej Európe. Podobný osud mali aj Mozartove gule. Tie pravé sa vyrábajú ručne. Mozartove gule vymyslel Paul Fürst v roku 1890. Tieto pralinky predstavil aj na Svetovej výstave v Paríži, kde za ne dostal zlatú cenu. Pravý salzburský výrobca, Paul Fürst, si však po svojom objave nikdy nespravil ochranný patent. Často sa v obchodoch stretneme s nekvalitnou čokoládou v dokonalom tvare gule so zlato-červeným staniolom navrchu. Tie pravé Mozartove gule majú jadro tvorené z kvalitného marcipánu z pistáciových orieškov. Obalené je v nugátovom kréme a navrchu v tmavej čokoláde. Ručne robené gule nemajú úplne symetrický tvar. Jedinou priemyselne vyrábanou a kvalitnejšou napodobeninou Mozartových gúľ je značka Mirabell.

Zdroj:

www.theculturetrip.com,

www.vareni.cz,

www.neuhauschocolate.com

www.mmmtour.cz,

Foto zdroj:

www.godivachocolates.co.uk,

www.neuhauschocolate.com,

www.chocolate.lindt.com,

www.sfu.ca,

Continue reading

História čokolády

História čokolády

História čokolády sa formovala tisícročia. Začala sa písať v dobách, kedy ľudia verili, že kakaové bôby sú darom bohov. Prepletená je mnohými civilizáciami a historickými udalosťami. V dnešnom blogu sa zameriame na najvýznamnejšie medzníky v histórii vzniku čokolády a samotného objavu kakaových bôbov.


 

Od kakaových bôbov mýtických bytostí po čokoládu

Už v období pred Kristom ľudia poznali kakaové bôby a ich základné využitie. Boli liečivým nápojom, platidlom i súčasťou rituálnych obradov. Prvé zmienky o bôboch kakaovníka sa spájajú s Olmékmi žijúcimi na území dnešného Mexika okolo roku 1200 p. n. l. Po zániku civilizácie Olmékov tieto tradície prevzali Mayovia a Aztékovia, ktorí považovali nápoj z bôbov kakaovníka za posvätný božský pokrm, čo sa viaže aj k rôznym mýtom. Viaceré údaje o využití kakaových bôbov máme vďaka nim.

Nie nadarmo bol kakaovník pomenovaný latinským názvom Theobroma cacao , čo v preklade znamená pokrm bohov. Mayovia verili, že im kakao daroval Boh v podobe  opereného hada, po tom, čo stvoril ľudí z kukurice. Dôkazy o veľkom význame kakaovníka pre mayské civilizácie sa zachovali v keramike, kde sú vyobrazené často práve motívy bôbov kakaovníka.

Pre povzbudzujúce účinky bol nápoj z kakaovníka považovaný za vzácny po mnohé tisícročia, čo potvrdzuje i to, že posledný aztécky vládca, Montezuma, pil denne údajne až štyridsať šálok horúcej čokolády. Práve Montezuma bol jeden z prvých ľudí, ktorí sa zaslúžili o to, že kakao sa stalo známym i v Európe.

Objav čokolády pre Európanov

V roku 1502 priniesol prvý do Európy kakaové bôby Krištof Kolumbus. Kakaové bôby dostal ako dar na ostrove Guanaja od miestnych domorodcov, avšak v Európe nezožali žiadnu slávu.

V roku 1517 však prezradil kráľ Montezuma receptúru nápoja z kakaových bôbov španielskemu dobyvateľovi Hernánovi Cortésovi. Sladký čokoládový nápoj s vanilkou predstavil Cortés po návrate do Európy španielskemu dvoru úspešne. V Španielsku sa tento recept s obľubou veľmi rýchlo rozšíril, i keď sa dodnes hovorí, že Španielom sa údajne bôby najskôr nepozdávali, lebo im pripomínali mandle, ktoré už veľmi dobre poznali.

Jednoduchý čokoládový nápoj postupne menil svoje podoby na miestne tradičné receptúry, ktoré sa líšili v jednotlivých krajinách. Naďalej ho zlepšovali najmä mexickí a španielski mnísi, ktorí do nápoja pridávali med.

Významnou udalosťou, ktorá čokoládový nápoj tiež dostala do povedomia Európanov v 16. storočí, bola svadba Anny Bretónskej s francúzskym kráľom Ľudovítom XII. Anna priniesla na francúzsky dvor čokoládový nápoj, ktorý sa stal veľmi rýchlo obľúbenou pochúťkou šľachty. Nepohrdol ním ani francúzsky kardinál Richelieu.

Keďže hodnota kakaových bôbov bola odjakživa veľká a ešte v 16. storočí boli kakaové bôby súčasťou výmenných obchodov, nižšia vrstva si nemohla dovoliť čokoládové pochúťky. V 17. storočí sa nápoj rozšíril zo Španielska a Francúzska do celej Európy.

Prvé čokoládovne

Počiatky vzniku kaviarní s čokoládou, na ktoré sme dnes zvyknutí, sa viažu k Londýnu. Prvý obchod s čokoládou bol údajne založený v roku 1657 v Londýne a prvá kaviareň s čokoládou vznikla v roku 1728. Založená bola Walterom Churchmanom a dodnes je súčasťou anglického koncernu Cadbury. Známy koncern, ktorý má v súčasnosti pobočky po celom svete, vás môže previesť históriou čokolády vo svojom zábavnom parku Cadbury World v Birminghame.

Počiatky veľkovýroby čokolády

Hoci prvý stroj na čokoládu, ktorý uľahčil jej výrobu a formovanie vznikol až v roku 1780 v Barcelone, prvá väčšia továreň na jej výrobu bola v Španielsku založená už v roku 1730. Postupne sa čokoláda dostávala aj do Ameriky a Nemecka. Americká čokoládovňa v štáte Massachusetts bola založená v roku 1765. Najviac však preslávil Ameriku v roku 1765 čokoládový nápoj Jamesa Bakera z kakaových bôbov. Dovtedy sa kakaové bôby predávali v Amerike iba v lekárňach na liečebné účely. V Nemecku bola prvá továreň na výrobu čokolády založená v roku 1792 bratmi Jostovcami.

Pomerne neskoro sa čokoláda dostala do Holandska a Švajčiarska. Továreň na výrobu čokolády Van Houten bola založená v Holandsku v roku 1815 a prvá švajčiarska čokoládovňa v roku 1819 v meste Vevey.

Prvou českou firmou na výrobu čokolády bola pražská Luna, ktorá vznikla v roku 1839. Firma Luna bola založená podnikateľom Františkom Slabým.

Vynálezy, ktoré ovplyvnili podoby čokolády

Jedným z vynálezov, ktorý ovplyvnil postup výroby čokolády, bol lis na oddeľovanie kakaového masla od kakaovej hmoty, ktorý máme vďaka lekárnikovi Conradovi Van Houtenovi. Vynašiel ho v roku 1828 a dopomohol tak výrobe tabuľkových čokolád.

Prvá tabuľka čokolády vznikla v roku 1847. Anglická firma J.S. Fry § Sons zistila, že spojením kakaového prášku, cukru a rozpusteného kakaového masla je možné vyrobiť čokoládu v pevnom stave. 

Od roku 1820 bol vyrábaný tiež kakaový prášok firmou Cone.

Medzi významné mená, ktoré ovplyvnili súčasnú podobu čokolády, patrili Švajčiari Amadeo Kohler, Daniel Peter, Rodolphe Lindt, Nemec Henri Nestlé a Belgičan Jean Neuhaus. V roku 1830 vyrobil prvú orieškovú čokoládu Amadeo Kohler a v roku 1875 prvú mliečnu čokoládu Daniel Peter. Spojil ju so sušeným mliekom, ktoré bolo vynálezom známeho Henriho Nestlé. Jeho prvotným cieľom bolo vymyslieť náhradu materského mlieka.

Ak si rady pochutnávate na jemnej čokoláde Lindt, môžete za to vďačiť Rodolphovi Lindtovi. Spolu so svojím bratom, ktorý bol farmaceutom, vymyslel čokoládu, ktorá sa rozpúšťa na jazyku. Bol prvým čokolatiérom, ktorý začal využívať metódu konšovania, vďaka čomu bola čokoláda jemná a lesklá.

Od roku 1912 sa začala éra bonboniér. Prvý čokoládový bonbón, pralinku, vyrobil Belgičan Jean Neuhaus. V roku 1913 začal čokoládu plniť Švajčiar Jules Séchaud. Slávna čokoláda Milka, ktorá bola založená v roku 1901 vo Švajčiarsku, začala tiež neskôr plniť svoje čokolády.

V súčasnosti je čokoláda považovaná za celkom všedný produkt, avšak treba myslieť na to, čo a kto všetko za ňou stojí. Kvalita čokolády sa stráca a tak je potrebné si vážiť čokolatiérsky priemysel, ktorý neuprednostňuje masovú výrobu.

Paradoxne masová výroba čokolád bola ovplyvnená 1. a 2. svetovou vojnou, kedy sa čokoláda obsahujúca teobromín podávala vojakom na doplnenie energie.

Zdroj:

www.cokolada.cz/historie-cokolady,

www.cokofest.wordpress.com,

www.cokomuzeum.cz/cz/muzeum/historie/historie-cokolady,

www.ritter-sport.de/en_US/all_about_chocolate/Christopher-Columbus-The-long-voyage-to-the-cocoa-beans-RITTER-SPORT-00003/,

http://goldpralines.cz/historie-cokolady/

Foto zdroj:

www.mexicolore.co.uk,

www.exhibits.mannlib.cornell.edu/chocolate/houten.php

Continue reading

Čokoláda v kozmetickom priemysle

Čokoláda v kozmetickom priemysle

Čokoláda bola odjakživa považovaná za vzácnu potravinu pre jej ozdravujúce a posilňujúce účinky. Priaznivé pôsobenie kakaa poznali už Toltékovia v 12. storočí v predkolumbovskej Amerike. Do Európy priniesli čokoládu obchodníci v 17. storočí, kedy sa začala s obľubou nakupovať. S rozvojom kozmetického priemyslu sa čokoláda a kakao začali využívať nielen v potravinárskych, ale aj v kozmetických výrobkoch. Keďže sme sa v blogoch doposiaľ venovali bean to bar čokoládam určeným na konzumáciu, dnes si povieme viac o priaznivých kozmetických účinkoch a všemožnom využití čokolády i kakaa.

Kakaové maslo

Mnohí ľudia sú presvedčení o tom, že v čokoláde by nemalo byť použité žiadne maslo. V čokoláde by malo byť maslo, ale čisté kakaové, ktoré sa získava vylisovaním z bôbov kakaovníka. V čokoládach je často nahrádzané umelými tukmi, napr. margarínom, keďže kakaové maslo je pomerne drahé. Nekvalitnými čokoládami sa však pripravujeme o veľa. Kakaové maslo v čokoláde zabezpečuje okrem priaznivého pôsobenia pre telo, tiež rozplývavosť a jej pevný lom. Vďaka svojim účinkom a vôni je však obľúbené nielen v potravinách, ale aj v kozmetickom priemysle.

Kakaové maslo v kozmetike

Keďže kakaové maslo je zdrojom prírodných nasýtených mastných kyselín viažucich sa v lipidoch (tukoch), ktoré sa veľmi dobre vstrebávajú do pokožky, sú dôležité pre regeneráciu našich buniek. Je klinicky overené, že kakaové maslo pri pravidelnom používaní hydratuje kožu a redukuje vznik strií.

Vďaka obsahu antioxidantov – polyfenolov, kakaové maslo, výborne pôsobí na celé telo zvnútra i zvonku. Posilňuje náš imunitný a kardiovaskulárny systém, pomáha pri kožných, ale aj vnútorných zápaloch tela. Prírodné kakaové maslo urýchľuje dokonca liečbu ekzémov i popálenín, ale musí byť, samozrejme, organické, nerafinované a neparfumované.

Posledné štúdie preukázali, že kakaové maslo spomaľuje príznaky starnutia a dokonca dokáže  chrániť kožu pred UV žiarením, čo má pozitívny účinok na zabránenie vzniku rakoviny kože, vrások a zachovanie elasticity kože.

Čokoládové masky a zábaly

Nie je vôbec prekvapením, že kakao je často vyskytujúcou sa zložkou v maskách a krémoch. Kakao obsahuje magnézium, železo, vápnik, bielkoviny, antioxidanty a vitamín A, B, C, D. Vďaka týmto látkam  má čistiace, hydratačné a antioxidačné účinky.

Nielen konzumácia, ale aj vôňa čokolády dokáže povzbudiť telo, stimulovať zmysly a produkciu endorfínu. Zrejme preto čokoládová masáž a arómaterapia patrí medzi veľmi obľúbené. Čokoláda je jednoducho skvelým produktom na relaxáciu a nakopnutie energiou. Zrejme nie je náhoda, že od roku 1992 patrí medzi uznávané a obľúbené vône Angel s prenikavou vôňou čokolády od francúzskeho tvorcu parfumov a návrhára Thierryho Muglera.

Čokoládový kúpeľ

Kúpeľ priaznivý pre telo aj dušu sa dá vyrobiť podomácky spojením nesladeného kakaového prášku, čokoládovej peny do kúpeľa, sušeného mlieka a kakaového masla, ale v súčasnosti si ľahko zakúpiš organické neparfumované mydlá z kakaového masla, ktoré ti prácu uľahčia a zabezpečia dokonalú regeneráciu kože. Pri otvorených ranách, samozrejme, nie je kúpeľ vhodný.

Pokiaľ si chceš vychutnať rozmaznávanie, určite navštív najznámejší čokoládový kúpeľ vo Wiener Hotel Sacher. Vo svojej ponuke majú tiež čokoládový peeling, sprchu a, samozrejme, masáže či zábaly. Najskôr si však dopraj Sacherovu tortu s výbornou marmeládou a čokoládovou polevou!

 

*poznámka: V prípade, že chcete zvoliť liečbu s pomocou kakaového masla či čokoládových zábalov, určite ju konzultujte najskôr so svojím lekárom najmä pri kožných ochoreniach.

Zdroj:

www.draxe.com                                                                                         www.ncbi.nlm.nih.gov,                                                                                www.rehabilitace.info,                                                                                        www.pinterest.com

                                                                  

      

Continue reading

Bean to bar čokolády vs. masový predaj v supermarketoch

Bean to bar čokolády vs. masový predaj v supermarketoch

Výrobcov čokolád existuje obrovské množstvo. Nie je však čokoláda ako čokoláda. Nielen na pultoch predajní, ale zrejme aj v našich domácnostiach sa často vyskytujú produkty, ktoré nakupujeme masovo a bezhlavo. Kvantita pred kvalitou dokáže na istý čas vzbudiť náš pocit dobrého výberu, či si to však hovorí aj naše telo a chuťové poháriky, je úplne iný pohľad na vec. Bean to bar čokolády pomaly prichádzajú aj do slovenských predajní. Som presvedčená, že čokolády postupne začínajú patriť medzi produkty, ktorých zloženie nás zaujíma...

  1. Výroba bean to bar čokolády

Ak sa ti doposiaľ zdali bean to bar čokolády (v doslovnom preklade od bôbu k tabuľke čokolády) drahé, možno predsa len zmeníš názor. Pravá tablička čokolády musí prejsť celým procesom od zberu plodov kakaovníka, fermentácie, sušenia, čistenia, cez praženie, drvenie a mletie bôbov. Potom nasleduje mixovanie, tzv. pressovanie, konšovanie, nakoniec temperovanie a samotné balenie čokolády. Tento zdĺhavý proces si vyžaduje množstvo šikovných ľudí v čokolatierskom remesle.

Proces začína zberom, kedy sa plody kakaovníka oddeľujú od kmeňa špeciálnymi mačetami. Plantážnici musia byť veľmi opatrní, aby nepoškodili kôru stromu. Kakaovník je aj pri najmenšom poškodení kôry náchylný dostať infekciu.

Plody sa po zbere rozdeľujú mačetami a vyberajú sa z nich semená so zvyškami bielej dužiny. Následne môže začať proces fermentácie, ktorý najčastejšie prebieha v krabiciach z cédrového dreva 5 až 7 dní. Tento proces prebieha prirodzene. Na plodoch sa vyskytujú mikroorganizmy – kvasné baktérie, ktoré dužinu rozkladajú. Dužina v tomto procese skvapalnie a kakaové bôby tak zostanú čisté. Plantážni robotnícipestovatelia kakaa musia odviesť kus práce, no málokto z nás si uvedomuje, že čokoládu máme práve vďaka nim.

V ďalšom procese výroby nasleduje sušenie, ktoré sa robí vonku na slnku alebo v sušiacich zariadeniach. Usušené a vyčistené kakaové bôby sa môžu následne pražiť. Existujú dva spôsoby, buď sa upražia celé kakaové bôby a osemenia sa z nich uvoľnia počas praženia alebo sa bôby najskôr olúpu, rozdrvia a až potom upražia. Teplota praženia, samozrejme, závisí od druhu kakaových bôbov.

Jemnú kakaovú hmotu neskôr získavame vďaka špeciálnym mlynom. Následne sa z tejto drviny v hydraulických lisoch uvoľňuje kakaový tuk, tzv. čokoládový likér. V špeciálnom pressovači sa vďaka vysokému tlaku oddeľuje z kakaovej hmoty kakaové maslo, ktoré je súčasťou každej pravej bean to bar čokolády. Nazývame ho aj presscake (kakaový koláč). Čokoláda sa potom podľa individuálnych receptúr dochucuje.  

Tento proces pokračuje tzv. konšovaním, trpezlivým miešaním, kedy sa čokoláda mení na kvapalnú konzistenciu, vďaka čomu sa zjemní a môže nasledovať temperovanie a tvarovanie.

Ak si si myslel/a, že biela čokoláda nie je čokoládou, si na omyle. Biela čokoláda obsahuje vyšší podiel kakaového masla, ktorý je súčasťou bôbov kakaovníka. Proces výroby bean to bar čokolád je zložitejší, nákladnejší a zdĺhavejší, preto v čokoládach nachádzame množstvo umelých tukov, ktoré z kakaových bôbov nepochádzajú. Biele čokolády sú často odsudzované vďaka svojej chuti plnej rastlinných tukov. Ochutnaj však bielu bean to bar čokoládu a možno predsa len zmeníš názor!

  1. A že prečo jesť plantážne čokolády?

Kakaové bôby radíme medzi potraviny s vysokou výživovou hodnotou a mnohými blahodarnými účinkami pre naše telo i myseľ.

Obsahujú:

  • 55 % tuku,
  • 14 % bielkovín,
  • 9 % škrobu,
  • 2,6 % minerálnych látok,
  • 5 % vody,
  • 14 % nedusíkatých látok,
  • 1,5 % teobromínu
  • 0,2 % kofeínu

V čokoláde s vysokým obsahom kakaa môžeme nájsť flavonoidy. Posledné výskumy potvrdzujú, že kakao vďaka nim znižuje hladinu cholesterolu a riziko upchania ciev, čo je dostatočným dôvodom na to, aby sme do svojho tela trocha investovali a na výbere potravín si dali viac záležať. Pravidelná konzumácia pravej horkej čokolády tak dokáže znížiť riziko infarktu údajne až o 50 %. Čokoláda sa tiež považuje za akýsi zdroj šťastia, pretože obsahuje fenyletylamín.

Práve kakaokakaové maslo sú kľúčovým obsahom čokolády, ktorý by nemal byť nahrádzaný ničím iným.

Každá značka čokolády býva dochucovaná individuálne, podľa receptúry, ale najčastejšie vo väčšine čokolád nájdeme sójový lecitín a prírodnú vanilku. Pokiaľ sa však v zložení čokolády nenachádza kakaové maslo, ale napr. margarín alebo palmový olej, nemali by sme ju čokoládou nazývať. Masoví výrobcovia musia nakupovať hotovú čokoládovú hmotu, vďaka ktorej celý proces urýchlia. Zabezpečia tak predaj v obchodných reťazcoch, ktoré potrebujú čokoládu neustále, vo veľkom množstve a ideálne za čo najnižšiu sumu. Táto čokoláda však  „zabíja“ všetky priaznivé účinky, ktoré čisté kakao obsahuje.

  1. Kde kúpiš prémiové čokolády?

Prémiové čokoládky v súčasnosti nie je možné zakúpiť vo väčšine supermarketov, ale verím, že slovenskí spotrebitelia si dávajú čím ďalej, tým viac na sebe a svojom tele záležať a vyhľadávajú kvalitné produkty. Bean to bar čokolády môžeš zakúpiť najmä v biobchodoch, v YEME plnochutné potraviny a tiež v našom e-shope Xocolaters. :) 

 

Continue reading

Recenzia bean to bar čokolády: 85% single origin Ghana od Chocolate Amatller

Nikdy som nemala rada sladké čokolády. Zároveň som však nenatrafila na horkú čokoládu, ktorá by mi chutila a nemala ten odporný kyslý chvostík. Keď som sa dostala k bean to bar čokoládam, bolo to ako vstúpiť do inej dimenzie. Ten pocit „kde ste, preboha, boli celý môj život“ ma premkol pri každej novej degustácii. Obľúbila som si najmä single origin čokolády. Dnes by som vám rada niečo napísala o mojom aktuálnom favoritovi – 85% single origin bean to bar čokoláde, ktorá sa vyrába z kakaových bôbov Forastero, pestovaných na plantážach v Ghane. Afrika je v tejto čokoláde, och bože, tak vášnivo citeľná...

chocolate amatller 85% single origin xocolaters

Akonáhle uvidíte obal tejto čokolády, bude vám hneď jasný jej exotický pôvod. I keď vizuál je prácou slávneho secesného maliara Augusta Klimta, nejakým zvláštnym spôsobom sa na nej podpísal africký nádych teplých farieb, exotických ornamentov a určitá abstraktnosť typická pre africkú kultúru.

 

Obal je praktická papierová krabička, ktorú môžete opakovane zatvárať a otvárať, keďže výrobca počíta s tým, že 85% čokoládu len tak nezhltnete na počkanie. Čokoláda je zabalená v čiernom kriedovom obale s logom rodinnej španielskej čokoládovne Chocolate Amatller. 

 

 

Čokoláda je tenšia než sme u štandardných čokolád zvyknutí. Nemá klasický úzky a malý tvar tabuliek. Sú to skôr väčšie, akurátne štvorčeky na rozlomenie. Táto forma nie je náhodná. Výrobca totiž veľmi dobre vie, že jedna väčšia tablička je tak akurát. Keby boli tabuľky menšie, nestačili by v ústach dostatočne rozvinúť svoju chuťovú paletu. Ja si dávam pravidelne jednu tabličku po obede a spoľahlivo mi zaženie chuť na sladké. Pretože táto čokoláda je aj sladká. Áno, je to čudné tvrdiť, najmä pri čokoláde s takto vysokým prídavkom kakaa, ale je to pravda.

 

Chocolate Amatller 85% bean to bar čokoláda single origin xocolaters.sk

 

Farba čokolády je temne hnedá ako čiernočierne africké noci. Po rozbalení vás oslní jej krásny saténový lesk. A ako milujem jej tvrdý, vzdorný „snap“ pri lámaní! Je to jedna z najtvrdších čokolád, aké som kedy jedla, ale prejavuje sa to len fyzicky vo vašich rukách. V ústach sa síce topí pomalšie, ale neleží vám na jazyku ako kameň.

 

Perfektne vyvážená, bez kyslastej pachuti

85% single origin Ghana je divoká. Cítim v nej všetok ten africký, živočíšny pulz. A čo je najdôležitejšie: absolútne, ale absolútne žiadnu kyslosť. Namiesto toho vás drží takmer nezachytiteľná sladkosť. Neviem odkiaľ sa berie, ale je tam. Akoby sa tá horkosť kakaa nechala zľahka ovievať sladkým cukrovým závojom. Čokoláda je síce tvrdá zvonka, ale veľmi jemná zvnútra.

 

Chocolate Amatller 85% Ghana bean to bar horká čokoláda xocolaters.sk

Silné espresso a čokoláda

Neviem si pomôcť, ale táto čokoláda na mňa pôsobí, akoby sa vykúpala vo veľmi silnom talianskom espresse. Tá vôňa je nezameniteľné vábivá. Ak by sme chceli hovoriť o nejakých ovocných odtieňoch (ktorých fanúšikom veľmi nie som), tak cítim arómu zrelých malín, určitú drevitosť a medovosť. Prevažujúca aróma je však káva. Bez pochýb. Táto kombinácia je jednoducho neodolateľná a musím povedať, že istým spôsobom návyková. Čokoláda nemá tradičné horké jadro. Je nežne vybalansovaná, všetky jej zložky sú rovnomerne zastúpené, takže nečakajte pri ochutnávaní na žiadne vyvrcholenie. Ešte dlho vám však po ochutnaní ostáva v ústach čokoládovo-kávový aftertaste.

 

Aj napriek tomu, že je jej chuť intenzívna, neomráči vás a nešokuje, len vám príjemne prevezie cez svoju chuťovú vlnu, ktorá nie je komplikovaná. Napriek tomu, že je čokoláda až s 85% kakaa, Amatlleru sa podarilo docieliť nevídanú jemnosť a prívetivú topivosť na jazyku (toto väčšina horkých čokolád nedokáže, topia sa totiž pomalšie ako mliečne čokolády). Čokoláda navyše neobsahuje nič navyše okrem čokoládovej masy, masla a cukru.

 

 mini čokoláda Chocolate Amatller 85% Ghana single origin xocolater.sk

 

Ak hľadáte horkú tabuľku, ktorá obsahuje určitú sladkosť, siahnite po tejto exotickej, sebavedomej čokoláde, ktorá má jasný názor a nepotrebuje žiadne ozdôbky. Má čistý chuťový profil a jej vnútorná jemnosť zaokrúhľuje jej drsný a divoký charakter.

 
Skúšali ste už našu 85% single origin Ghana čokoládu?
Ako vám chutila? Dajte nám vedieť v komentároch!

 

 

Continue reading

Veľká noc a čokoláda: prečo hryzieme zajačikom uši?

Tie lákavé čokoládové ušká „padnú“ vždy ako prvé. Všimli ste si? Ako sa vlastne zrodila myšlienka obdarovávať „polievačov“ zajacmi v ligotavých farebných obaloch? V našom novom článku si posvietime na čokoládu a jej nezvyčajne silnú väzbu na kresťanskú oslavu Veľkej noci.

 

 

I keď je Veľká noc kresťanským sviatkom, v Biblii sotva nájdeme zmienku o tvorovi s dlhými ušami a košíčkom plným vajíčok. Zajac však už v prehistorických prameňoch vystupuje ako predstaviteľ plodnosti a nového života. No ako typický symbol Veľkej noci začal byť vnímaný až s príchodom nemeckých prisťahovalcov do americkej Pensylvánie okolo roku 1700. Tí priniesli zvyk darovania vajíčok, ktorý nosil „osterhase“veľkonočný zajačik. Rozhodoval o tom, ktoré dieťa poslúchalo a zaslúži si dostať výslužku vo forme farebných vajíčok.

 

 

Jeho čokoládová podoba však prišla oveľa neskôr. Až v 19. storočí sa na území Nemecka a Francúzska začali vyrábať malí čokoládoví zajaci, ktorí sa pomaly stávali súčasťou každoročnej oslavy jari a Veľkej noci. Obvykle ich vymýšľali samotní majitelia čokoládovní a podaktorí sa predávajú vo svojej nezmenenej forme dodnes.

 

Dutá čokoláda vznikla počas vojny

Vedeli ste, že dutí čokoládoví veľkonoční zajaci sú výsledkom druhej svetovej vojny? Racionalizácia a snaha o šetrenie si vyžadovali premyslené tvarovanie čokolády a čo najmenej spotrebovanej suroviny. Tak vznikla ikonická „dutá“ forma čokoládového zajaca, do ktorej sa dá tak dobre zahryznúť...

 

čokoládový zajac 

Ak by totiž forma bola celočokoládová, pravdepodobne by to náš chrup neprežil. Jednak by bol veľkonočný zajac ťažký ako tehla, jednak by ste si na ňom pravdepodobne vylomili pár zubov. Dutá a tenšia čokoláda dáva viac priestoru na krajšie a detailnejšie výliatky a vzory. Je lacnejšia, no krehšia a ľahšie sa láme. Preto musia výrobcovia dávať mimoriadny pozor pri ich prevoze do predajní.

Uši z mliečnej čokolády sú najlepšie

Ozajstná nákupná horúčka po čokoládových zajacoch však nastala až začiatkom 20. storočia. V súčasnosti sa ich podľa SweetCityCandy.com len v Amerike predá viac ako 60 miliónov kusov ročne. Najpredávanejší sú samozrejme čokoládoví hopkáči z mliečnej čokolády. 

 

Osobne odporúčame vyhnúť sa "supermarketovým" čokoládovým zajačikom, prepchatých umelými prísadami a tonou cukru. Keďže zajačiky predovšetkým chrúmu deti, siahli by som aspoň po zdravšej verzii čokoládových zajov vyrobených z kakaových bôbov. Keď už čokoláda, nech je aspoň pravá, vyrobená poctivo metódou "bean to bar" = priamo z kakaových bôbov a kakaového masla. Vaše deti rozdiel nespoznajú (i keď v chuti určite, bean to bar čokolády chutia jednoducho "plnšie") a vy môžete mať pokojné svedomie, že im dávate len to najlepšie. 

čokoládový zajac

Mimochodom, ak premýšľate nad večnou záhadou, prečo deti začínajú jesť všetkých čokoládových zajacov od uší, máme pre vás prekvapivé info: podľa servera yumsugar.com 97% ľudí načína čokoládového zajaca odhryznutím uší. Nikto však netuší, prečo tomu tak je...

My si myslíme, že je to jednoducho tým, že uši chutia najlepšie :-).  Ak o tejto záhade niečo viete, dajte nám, prosím, vedieť dole v komentároch. Radi by sme túto čokodetektívku rozlúštili...

 

 

Continue reading