Iný kraj, iná čokoláda

Iný kraj, iná čokoláda

Mnohé krajiny ovplyvnili súčasné podoby a trendy v čokolatierstve. Niektoré značky si dokázali udržať dlhodobo svoje dobré meno i kvalitu, iné zasa podľahli masovej výrobe a predaju. V dnešnom blogu som sa zamerala na štyri krajiny, ktoré sú z hľadiska histórie čokolády významnými a do dnešného dňa veľmi špecifickými. Mexiko, Španielsko, Belgicko i Švajčiarsko, každá z týchto krajín poskytuje úplne iný čokoládový zážitok.
 

Mexiko

Horúce voňavá čili čokoláda z čerstvých bôbov vymiešaná do hustej peny...“

Reč nie je o žiadnej vychytenej čokoládovni. Za objav bôbov kakaovníka vďačíme vynaliezavosti predkolumbovskej indiánskej národnosti Olmékov. Na dnešnom území Mexika odkiaľ pochádza i vzácna odroda Criollo, už okolo roku 1200 p. n. l. používali kakaové bôby na prípravu horúcej čokolády. Po vymretí tejto civilizácie naďalej rozvíjali tradíciu v pití čokoládového nápoja Mayovia a Aztékovia, pre ktorých čokoláda predstavovala posvätný pokrm bohov. Bola používaná často pri rituálnych obradoch a tiež ako platidlo. Prvé nápoje boli tvorené z bôbov kakaovníka, ktoré sa dali na niekoľko dní do vlhkej zeme, po vyhrabaní sa z nich stiahli osemenia, bôby sa umyli a potom sa dávali pražiť na slnko. Následne sa drvili kameňom a vymiešali s vodou. Keďže nebolo možné vtedy kakaové bôby dôkladne prečistiť a voda sa veľmi rýchlo zakalila, vyriešili to po svojom. Veľmi špecifický bol kakaový prášok vymiešaný s vodou a korením do hustej peny. Tradícia v pití čokolády sa v Mexiku zachovala dodnes.

Receptúru horúceho čokoládového nápoja vylepšovali najmä mnísi, ktorí ho pripravovali s medom. Zaujímavosťou je, že v mexických kláštoroch ako jedni z prvých vyrábali čokoládu v tvare tabuľky, keďže čokoláda bola považovaná za vzácny produkt a bolo nutné dbať na zásoby jedla v kláštore. Ďalším často obľúbeným tvarom čokolády v Mexiku boli okrúhle drobné peniažky, ktoré sa ľahko rozdelili na menšie kúsky na konzumáciu či prípravu nápojov.

V súčasnosti nájdete v Mexiku obrovské množstvo predajcov obľúbenej horúcej čili čokolády. Dedinská mexická kuchyňa je príznačná starobylým spôsobom prípravy čokolády. Na opraženie bôbov sa používa jednoduchá plechová miska s dierkami postavená nad ohnisko. Predstavte si, že mexické gazdiné si bôby pripravujú samy a drvia ich tzv. indiánskym metate. Mlynský kameň stojaci na troch nožičkách, zabezpečuje priestor na rovnomerné rozdrvenie bôbov bez väčšej námahy, vďaka jeho správnemu náklonu.

Žiadne veľké vynálezy a zdravá pochúťka je na svete.

Španielsko

Penový čokoládový nápoj s vanilkou priniesol do Európy španielsky dobyvateľ Hernán Cortés. Počas dobývania Aztéckej ríše, dnešného Mexika, sa ním Cortés posilňoval do bojov. Španieli si receptúru upravili a zjemnili horúci čokoládový nápoj anýzom, cukrom, škoricou či muškátovým orechom. Vyšľahaný sladký šumiaci nápoj je obľúbený dodnes, i keď v modernejšej podobe.

Chrumkavé churros posypané cukrom a ponorené do horúcej zamatovej čokolády, dokonalé španielske spojenie...“

V súčasnosti sú španielske čokolády špecifické najmä využívaním lokálnych, čerstvých, chrumkavých mandlí, lieskových orechov a vlašských orechov. Obrovskú tradíciu v Katalánsku majú turrón čokolády.Začiatkom 19. storočia slávny cukrár Pablo Turrons údajne vynašiel v Barcelone mandľový nugát vytvorený zmesou vajec, medu a cukru. Išlo však o alternatívu chalvy a tureckého medu, ktorý je typickým spojením mandlí, medu a čokolády. Turrón čokolády s chrumkavými orieškami majú v Španielsku svoje popredné miesto na trhu s čokoládami a nemôžu dodnes chýbať na katalánskych štedrovečerných stoloch.

Belgicko

Belgické pralinky začal vyrábať v roku 1912 Jean Neuhaus Jr. Zaradil ich medzi produkty do svojho bruselského obchodu s liekmi, keďže čokoláda sa predávala vtedy najmä na liečebné účely.

Neuhausova mandľová náplň a guľatý tvar... Svetový boom bol na svete.“

V čom, ale spočíva výnimočnosť a kvalita belgických praliniek dnes? Pralinky majú v súčasnosti mnoho príchutí, tvoria často zmes mliečnej, bielej i horkej čokolády a žiaľ, i veľkého množstva rastlinných tukov. Belgicko síce zaviedlo v roku 1894 právnu reguláciu a belgická čokoláda má obsahovať minimálne 35 % kakaa, ale tým nebolo vôbec zabránené využívaniu veľkého podielu rastlinných tukov a výrobe lacných napodobenín. Do dnešného dňa je názov belgická čokoláda využívaný len ako marketingový ťah. Podľa Belgického čokoládového kódexu je údajne belgická čokoláda, čokoláda vyrobená na území Belgicka, čo tiež vôbec nekonkretizuje zloženie čokolády či spôsob výroby. Každopádne určite by sme mali odlišovať belgickú kvalitnú čokoládu, ktorá by mala byť spojením vyššieho podielu kakaa, estetického spracovania a výbornej plnky a lacné napodobeniny, ktoré s pôvodným belgickým výrobcom Neuhausom nemajú nič spoločné. V súčasnosti patrí medzi vychyteného belgického producenta čokolády najmä mesto Bruggy s tromi ,,pralinkárňami,,.

Švajčiarsko

Trojuholníkový tvar a medový nugát s chrumkavými kúskami mandlí...“

Ak myslíte na Toblerone, uhádli ste správne. Už v roku 1908 začal túto čokoládu vyrábať Theodor Tobler s Emilom Baumannom v meste Bern.

Švajčiarsko má veľmi bizarný príbeh o vzniku najjemnejšej čokolády. Príbeh o tom, ako v továrni Rodolpha Lindta zabudol jeden z jeho učňov vypnúť miešaciu nádobu na čokoládu, ktorá po celý víkend išla. Namiesto sklamania však Lindt objavil najjemnejšiu čokoládu, s akou sa doposiaľ stretol. V roku 1879 vznikla jemná a lesklá Lindt, vďaka Rodolphovi Lindtovi, ktorý navrhol konšovací stroj. Nikoho dovtedy nenapadlo, že miešanie čokolády po niekoľko dní a nocí dokáže zázraky.

K veľmi ikonickým čokoládam patria tiež francúzske čokoládové truffles či rakúske Mozartove gule. Francúzske truffles sa vyrábali z čerstvého čokoládového krému a obalovali kakaovým alebo orechovým práškom. V súčasnosti nájdeme mnohé receptúry čokoládových truffles v rôznej kvalite i cenových kategóriách takmer v celej Európe. Podobný osud mali aj Mozartove gule. Tie pravé sa vyrábajú ručne. Mozartove gule vymyslel Paul Fürst v roku 1890. Tieto pralinky predstavil aj na Svetovej výstave v Paríži, kde za ne dostal zlatú cenu. Pravý salzburský výrobca, Paul Fürst, si však po svojom objave nikdy nespravil ochranný patent. Často sa v obchodoch stretneme s nekvalitnou čokoládou v dokonalom tvare gule so zlato-červeným staniolom navrchu. Tie pravé Mozartove gule majú jadro tvorené z kvalitného marcipánu z pistáciových orieškov. Obalené je v nugátovom kréme a navrchu v tmavej čokoláde. Ručne robené gule nemajú úplne symetrický tvar. Jedinou priemyselne vyrábanou a kvalitnejšou napodobeninou Mozartových gúľ je značka Mirabell.

Zdroj:

www.theculturetrip.com,

www.vareni.cz,

www.neuhauschocolate.com

www.mmmtour.cz,

Foto zdroj:

www.godivachocolates.co.uk,

www.neuhauschocolate.com,

www.chocolate.lindt.com,

www.sfu.ca,

Múzeá čokolády
História čokolády