Monika Dimitrovičová

História čokolády

História čokolády sa formovala tisícročia. Začala sa písať v dobách, kedy ľudia verili, že kakaové bôby sú darom bohov. Prepletená je mnohými civilizáciami a historickými udalosťami. V dnešnom blogu sa zameriame na najvýznamnejšie medzníky v histórii vzniku čokolády a samotného objavu kakaových bôbov.

Od kakaových bôbov mýtických bytostí po čokoládu

Už v období pred Kristom ľudia poznali kakaové bôby a ich základné využitie. Boli liečivým nápojom, platidlom i súčasťou rituálnych obradov. Prvé zmienky o bôboch kakaovníka sa spájajú s Olmékmi žijúcimi na území dnešného Mexika okolo roku 1200 p. n. l. Po zániku civilizácie Olmékov tieto tradície prevzali Mayovia a Aztékovia, ktorí považovali nápoj z bôbov kakaovníka za posvätný božský pokrm, čo sa viaže aj k rôznym mýtom. Viaceré údaje o využití kakaových bôbov máme vďaka nim.

Nie nadarmo bol kakaovník pomenovaný latinským názvom Theobroma cacao , čo v preklade znamená pokrm bohov. Mayovia verili, že im kakao daroval Boh v podobe opereného hada, po tom, čo stvoril ľudí z kukurice. Dôkazy o veľkom význame kakaovníka pre mayské civilizácie sa zachovali v keramike, kde sú vyobrazené často práve motívy bôbov kakaovníka.

Pre povzbudzujúce účinky bol nápoj z kakaovníka považovaný za vzácny po mnohé tisícročia, čo potvrdzuje i to, že posledný aztécky vládca, Montezuma, pil denne údajne až štyridsať šálok horúcej čokolády. Práve Montezuma bol jeden z prvých ľudí, ktorí sa zaslúžili o to, že kakao sa stalo známym i v Európe.

Objav čokolády pre Európanov

V roku 1502 priniesol prvý do Európy kakaové bôby Krištof Kolumbus. Kakaové bôby dostal ako dar na ostrove Guanaja od miestnych domorodcov, avšak v Európe nezožali žiadnu slávu.

V roku 1517 však prezradil kráľ Montezuma receptúru nápoja z kakaových bôbov španielskemu dobyvateľovi Hernánovi Cortésovi. Sladký čokoládový nápoj s vanilkou predstavil Cortés po návrate do Európy španielskemu dvoru úspešne. V Španielsku sa tento recept s obľubou veľmi rýchlo rozšíril, i keď sa dodnes hovorí, že Španielom sa údajne bôby najskôr nepozdávali, lebo im pripomínali mandle, ktoré už veľmi dobre poznali.

Jednoduchý čokoládový nápoj postupne menil svoje podoby na miestne tradičné receptúry, ktoré sa líšili v jednotlivých krajinách. Naďalej ho zlepšovali najmä mexickí a španielski mnísi, ktorí do nápoja pridávali med.

Významnou udalosťou, ktorá čokoládový nápoj tiež dostala do povedomia Európanov v 16. storočí, bola svadba Anny Bretónskej s francúzskym kráľom Ľudovítom XII. Anna priniesla na francúzsky dvor čokoládový nápoj, ktorý sa stal veľmi rýchlo obľúbenou pochúťkou šľachty. Nepohrdol ním ani francúzsky kardinál Richelieu.

Keďže hodnota kakaových bôbov bola odjakživa veľká a ešte v 16. storočí boli kakaové bôby súčasťou výmenných obchodov, nižšia vrstva si nemohla dovoliť čokoládové pochúťky. V 17. storočí sa nápoj rozšíril zo Španielska a Francúzska do celej Európy.

Prvé čokoládovne

Počiatky vzniku kaviarní s čokoládou, na ktoré sme dnes zvyknutí, sa viažu k Londýnu. Prvý obchod s čokoládou bol údajne založený v roku 1657 v Londýne a prvá kaviareň s čokoládou vznikla v roku 1728. Založená bola Walterom Churchmanom a dodnes je súčasťou anglického koncernu Cadbury. Známy koncern, ktorý má v súčasnosti pobočky po celom svete, vás môže previesť históriou čokolády vo svojom zábavnom parku Cadbury World v Birminghame.

Počiatky veľkovýroby čokolády

Hoci prvý stroj na čokoládu, ktorý uľahčil jej výrobu a formovanie vznikol až v roku 1780 v Barcelone, prvá väčšia továreň na jej výrobu bola v Španielsku založená už v roku 1730. Postupne sa čokoláda dostávala aj do Ameriky a Nemecka. Americká čokoládovňa v štáte Massachusetts bola založená v roku 1765. Najviac však preslávil Ameriku v roku 1765 čokoládový nápoj Jamesa Bakera z kakaových bôbov. Dovtedy sa kakaové bôby predávali v Amerike iba v lekárňach na liečebné účely. V Nemecku bola prvá továreň na výrobu čokolády založená v roku 1792 bratmi Jostovcami.

Pomerne neskoro sa čokoláda dostala do Holandska a Švajčiarska. Továreň na výrobu čokolády Van Houten bola založená v Holandsku v roku 1815 a prvá švajčiarska čokoládovňa v roku 1819 v meste Vevey.

Prvou českou firmou na výrobu čokolády bola pražská Luna, ktorá vznikla v roku 1839. Firma Luna bola založená podnikateľom Františkom Slabým.

Vynálezy, ktoré ovplyvnili podoby čokolády

Jedným z vynálezov, ktorý ovplyvnil postup výroby čokolády, bol lis na oddeľovanie kakaového masla od kakaovej hmoty, ktorý máme vďaka lekárnikovi Conradovi Van Houtenovi. Vynašiel ho v roku 1828 a dopomohol tak výrobe tabuľkových čokolád.

Prvá tabuľka čokolády vznikla v roku 1847. Anglická firma J.S. Fry § Sons zistila, že spojením kakaového prášku, cukru a rozpusteného kakaového masla je možné vyrobiť čokoládu v pevnom stave.

Od roku 1820 bol vyrábaný tiež kakaový prášok firmou Cone.

Medzi významné mená, ktoré ovplyvnili súčasnú podobu čokolády, patrili Švajčiari Amadeo Kohler, Daniel Peter, Rodolphe Lindt, Nemec Henri Nestlé a Belgičan Jean Neuhaus. V roku 1830 vyrobil prvú orieškovú čokoládu Amadeo Kohler a v roku 1875 prvú mliečnu čokoládu Daniel Peter. Spojil ju so sušeným mliekom, ktoré bolo vynálezom známeho Henriho Nestlé. Jeho prvotným cieľom bolo vymyslieť náhradu materského mlieka.

Ak si rady pochutnávate na jemnej čokoláde Lindt, môžete za to vďačiť Rodolphovi Lindtovi. Spolu so svojím bratom, ktorý bol farmaceutom, vymyslel čokoládu, ktorá sa rozpúšťa na jazyku. Bol prvým čokolatiérom, ktorý začal využívať metódu konšovania, vďaka čomu bola čokoláda jemná a lesklá.

Od roku 1912 sa začala éra bonboniér. Prvý čokoládový bonbón, pralinku, vyrobil Belgičan Jean Neuhaus. V roku 1913 začal čokoládu plniť Švajčiar Jules Séchaud. Slávna čokoláda Milka, ktorá bola založená v roku 1901 vo Švajčiarsku, začala tiež neskôr plniť svoje čokolády.

V súčasnosti je čokoláda považovaná za celkom všedný produkt, avšak treba myslieť na to, čo a kto všetko za ňou stojí. Kvalita čokolády sa stráca a tak je potrebné si vážiť čokolatiérsky priemysel, ktorý neuprednostňuje masovú výrobu.

Paradoxne masová výroba čokolád bola ovplyvnená 1. a 2. svetovou vojnou, kedy sa čokoláda obsahujúca teobromín podávala vojakom na doplnenie energie.